Sulík (sa po)strelil…

Viď článok a rozvinutá a mimoriadne poučná diskusia tu:

http://www.sme.sk/c/5317003/sulik-strasil-zbytocne-nase-diplomy-v-nemecku-platia.html

Domnievam sa, že pre potenciálnych voličov SaSu, je mimoriadne dôležité vidieť štýl úvah SaSu a R. Sulíka. Preto nahliadnime za kulisy uvažovania tohto politika:

Kauza?
Nemecký úrad pre uznávanie dokladov o vzdelávaní (ZAB) údajne od začiatku roka 2010 neuznáva slovenské doktoráty kvôli často nepriehľadnému spôsobu ich prideľovania. Toľko tvrdenie SaSu na základe nasledujúcej formulácie:

„Abschluss: Doktorgrade aus der Slowakei (PhDr., JUDr., PhD. etc.)
Begründung: Doktorgrade aus der Slowakei (PhDr., JUDr., PhD. etc.) können grundsätzlich nach den Regelungen des deutsch-slowakischen Äquivalenzabkommens sowie nach den einschlägigen gesetzlichen Regelungen (Hochschulgesetze) der Länder geführt werden.
In der letzten Zeit bestanden nicht selten begründete Zweifel hinsichtlich des
ordnungsgemäßen Erwerbs dieser Grade. Wir sehen daher bis auf Weiteres von der
Ausstellung einer Zeugnisbewertung ab.
Sollten diese Zweifel in Ihrem Fall unbegründet sein, können Sie von den Regelungen des deutsch-slowakischen Äquivalenzabkommens unmittelbar Gebrauch machen.“

Ktorú vetu si vybral Sulík?
„In der letzten Zeit bestanden nicht selten begründete Zweifel hinsichtlich des
ordnungsgemäßen Erwerbs dieser Grade. Wir sehen daher bis auf Weiteres von der
Ausstellung einer Zeugnisbewertung ab.“

Táto veta je však sama o sebe viacznačná. Výslovne hovorí, že ZAB nevydáva hodnotenie žiadneho z dodaných absolventských vysvedčení, pretože napríklad nedokáže reálne preskúmať oprávnenosť ich pridelenia. Nikde ani zmienka o tom, že by ZAB ktorékoľvek z vysvedčení (diplomov) prestal uznávať.

Ktorú vetu si treba vybrať?
„Doktorgrade aus der Slowakei (PhDr., JUDr., PhD. etc.) können grundsätzlich nach den Regelungen des deutsch-slowakischen Äquivalenzabkommens sowie nach den einschlägigen gesetzlichen Regelungen (Hochschulgesetze) der Länder geführt werden.
…
Sollten diese Zweifel in Ihrem Fall unbegründet sein, können Sie von den Regelungen des deutsch-slowakischen Äquivalenzabkommens unmittelbar Gebrauch machen.“

Dvakrát podčiarkuje prednosť bilaterálnej zmluvy našich krajín o uznávaní diplomov, ktorej platnosť nikde nespochybňuje.

Poučenie č. 1: Dvakrát meraj, jedenkrát rež… Keď sa objaví viacznačnosť, elementárne je informáciu overiť. Sulík to neurobil a ďalej nafukoval bublinu.

Pokus o obranu…
Keď si novinári nesprávnosť Sulíkovej interpretácie overili, kostrbato sa začal snažiť o vysvetlenie. Statement: „Kauza „neuznávania diplomov slovenských vysokých škôl“ v Nemecku, ktorú odhalila štvrtková tlačová beseda SaS primäla ZAB (Centrálny úrad pre zahraničné vzdelávanie) upraviť oficiálnu databázu zverejnenú na internetovej stránke úradu.“ Úrad totiž formuláciu promptne upravil, aby bola jednoznačná.

Poučenie č. 2: Na webe sú aj hlúposti… Medzi Gesetz (zákon), Verordnung (predpis/nariadenie), Vertrag (zmluva), Merkblatt (leták, informačný dokument) jestvuje rozdiel v právnej záväznosti, o ktorom my voliči predpokladáme, že ho politik s ambíciou sedieť v parlamente chápe.

Ako „oficiálna“ bola databáza ZAB na webe, vysvetľuje práve fakt, že po telefonáte s redakciou denníka, o ktorom pravdepodobne nikdy nič nepočuli, ju behom hodín zmenili. Nikdy by sa to nestalo, keby sa jednalo o právne záväzný dokument.

Ďalší pokus…
„To akože, keď napíšem, že Slovensko má ôsme najvyššie odvodové zaťaženie na svete a odvolávam sa na štúdiu PWC, ktorá je na webe, mám odteraz obvolať 178 krajín, či to je naozaj pravda?“ Odpoveď, pán Sulík, je jednoduchá: Áno, v ideálnom prípade, áno. O to viac, že sa chcete profilovať ako strana, ktorá ak vôbec niečomu rozumie, tak sú to dane a odvody. V prípade 178 krajín si rozmyslím, aké sú náklady a reálny prínos telefonovania všade, aj do Burkina Faso či Západnej Samoy. Možno stačí urobiť 10 telefonátov do krajín s najviac „podozrivými“ údajmi, aby som zistil, či mám dáta, ktoré platia absolútne, alebo len tendenčne. V prípade, že sa jedná o jedinú krajinu, sú snáď námaha a reálny prínos v rovnováhe.

Poučenie č. 3: Dôveruj, ale preveruj…

Myslím, že sme sa dozvedeli, ako vlastne vznikla naša daňová reforma. Keď Sulík v akomsi rozhovore povedal, že ju kedysi dávno na jednej ručne popísanej A4 na večierku predložil Ivanovi Miklošovi, považoval som to za anekdotu. Veľká reforma predsa potrebuje zábavný mýtus vzniku. Teraz vidím, že to mohla byť realita. Zmena, ktorá by v bežnej západnej demokracii vyžadovala roky diskusie a zváženie pro a kontra, sa na Slovensku môže narodiť na zadnej strane účtenky z Lidlu. A na základe informácií z Google – Skúsim štastie. Fuuuuf, klobúk dole…