reklama

Skutočné reformy ešte len prídu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ekonóm Eugen Jurzyca počas reformných rokov druhej Dzurindovej vládyupozorňoval na stránkach SME: „Ak sa podarí zreformovať školstvo,ostatné zmeny v spoločnosti urobí múdrejšia generácia ako naša oveľalepšie.“ Reforma školstva nemá byť zavŕšením, ale prvým krokomúspešných zmien v spoločnosti. Školstvo je veľmi konzervatívny rezort akaždá dnešná zmena sa naviac prejaví na kvalite absolventov s časovýmoneskorením mnoho rokov. Všetky doterajšie politické garnitúryparadoxne nepresadili zásadnejšie zmeny najmä v systéme vysokých škôl.

Za kvalitu vysokých škôl u nás doteraz dostávali pomyselné známkypredovšetkým politici. Rating vysokých škôl z decembra 2005 od agentúryARRA po prvý raz pridelil známky samotným vysokým školám. V decembriminulého roka sa tak stalo po tretí raz. Paralelne prebehla evaluácianašich vysokých škôl Asociáciou európskych univerzít. Niektoréčiastkové správy o kvalite jednotlivých univerzít sú prístupné nainternete. Nadôvažok sa v septembri 2006 vyjadrilo niekoľko našichpopredných vedcov, rektorov a učiteľov vysokých škôl k problematikekvality v časopise Forum scientiae et sapientiae.

Svedčí to predovšetkým o postupnej zmene vnímania zodpovednosti zazmeny v tejto kľúčovej oblasti. Konečne prestávame apelovať len naministerstvá a zákonodarcov. Predstavitelia vysokých škôl sa prihľadaní príčin nedostatkov stále viac orientujú smerom dovnútra svojichinštitúcií a sledujú vlastné vnútorné procesy konečne pozornejšie nežprocesy v politike. Spomínané hodnotenia skoro svorne zakrúžkovali triproblematické oblasti slovenských vysokých škôl: otázku financovania,doktorandské štúdium a internacionalizáciu. V sérii dvoch článkov sachcem venovať každej oblasti osobitne.

Financovanie vysokých škôl na Slovensku
Na vzdelávanie Slovenská Republika ročne vydáva jedno z najnižšíchpercent jedného z najmenších hrubých domácich produktov v Európskejúnii. Náš cieľ je stanovený na 0,8 percenta HDP v roku 2010, pričomlisabonské konvergenčné kritérium hovorí o 2-3 percentách. Prostriedkyna vysoké školy naviac pohlcuje systém s vysokou hustotou univerzít naobyvateľa. Problém je predovšetkým v relatívnych číslach. Rozpočet20-tich verejných vysokých škôl predstavuje v tomto roku 9,8 miliardykorún. Až 43 percent prostriedkov putuje trom najväčším univerzitám naSlovensku – Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite aTechnickej univerzite v Košiciach. Zvyšok si rozdeľuje viac ako tucetuniverzít, z ktorých nejedna bola darom rôznych politických garnitúristým regiónom, menšinám alebo cirkvi. Počet verejných univerzít jenesporne najväčším problémom nášho vysokoškolského systému. Len naporovnanie, v Čechách si 25 verejných vysokých škôl ročne rozdeľujepribližne 27 miliárd slovenských korún. Problémy v relatívnych číslachnavyše badať aj vo financovaní vedy. Slovenská akadémia vied si v roku2005 trochu neobratne sťažovala na podfinancovanie faktom, že až 80percent svojho rozpočtu utratí za platy zamestnancov. Zo zvyšných 20percent nie je schopná financovať spoločensky prínosný vedecký výskum.

Pohľad na financovanie vysokých škôl a vedy nám teda potrvrdí: Vsystéme je na jednej strane príliš málo peňazí. Ale na druhej strane jev ňom príliš mnoho peňazí, ktoré sa neefektívne vynakladajú. Diskusii ofinancovaní v posledných rokoch vládne téma poplatkov za štúdium.Nesmelosť niektorých politikov a študentov pri spoplatnení štúdia jemožné vysvetliť presvedčením, že poplatky sú neúnosnou finančnouzáťažou pre rodiny mnohých študentov. Pritom na svete jestvuje množstvoodlišných modelov spoplatenia štúdia a financovania systému vysokýchškôl.

Financovanie vysokých škôl v USA
O systéme vysokých škôl v USA u nás panuje veľa mýtov. Azdanajrozšírenejší je mýtus o platiacich študentoch, ktorí v princípefinancujú chod univerzít. V USA však paralelne jestvujú dvavysokoškolské systémy: Jeden súkromný, ktorý ponúka štúdium viacmenejna komerčnej báze. A jeden štátny, respektíve verejný. Zaujímavý jefakt, že verejné vysoké školy v USA financujú len približne 51 percentsvojich rozpočtov z verejných zdrojov. Naopak aj súkromné univerzityzískavajú 10 percent peňazí z verejných rozpočtov. Verejné vysoké školyzarobia na štúdijných poplatkoch len 19 percent svojho rozpočtu.Súkromné univerzity takto získajú približne 28 percent financií a žijúprevažne z podnikateľskej činnosti a výnosov z investícií. Častospomínaní súkromní donori financujú priemerne len 12 percent rozpočtusúkromnej univerzity. V USA teda vysoké školstvo nefinancuje študentani štát ani súkromný sektor, ale všetci naraz. Rozdiel medzisúkromnými a verejnými univerzitami je pritom len v podiele rôznychzložiek rozpočtu. Štúdijné poplatky majú v americkom systémepredovšetkým psychologický efekt. Študent nemá mať pocit, že jehoštúdium je zadarmo. Napríklad americká Graduate School of Arts andSciences dokonca sama financuje štúdium svojim zverencom. Každý rokvydá okolo 40.000 dolárov na hlavu. Napriek tomu študenti dostávajúpravidelne písomnú informáciu o tom, koľko ich štúdium školu zatiaľstálo.

Austrálsky systém spoplatnenia
V Austrálii v roku 1989 zaviedli systém takzvaných dodatočnýchpoplatkov, ktorý sa stal vzorom sociálne únosného spoplatnenia štúdia.Študent má možnosť splácať poplatky až po ukončení štúdia a až 75percent študentov túto možnosť využíva. Solventní študenti môžu platiťuž počas štúdia a škola im v tom prípade odpustí štvrtinu poplatkov.Riziko zadĺženia mladých ľudí sa v Austrálii rieši tým, že splácaniepoplatkov je povinné až od istej príjmovej hranice. Nie je totiž možnépredpokladať, že absolvent vysokej školy bude automaticky patriť dovyššej príjmovej skupiny. Tiež nemá zmysel vychádzať z toho, žeabsolvent podnikového manažmentu nutne zarobí viac než absolventpedagogickej fakulty, ktorý nastúpi ako tlmočník v súkromnej firme. VAustrálii síce jestvujú tri stupne výšky poplatkov, ktoré sa orientujúpodľa očakávaných príjmov absolventov. Ale otázka splácania činesplácania sa riadi výhradne reálne dosiahnutým príjmom v zamestnaní.Percento príjmu, ktorým sa poplatky splácajú, je progresívne. Lepšiezarábajúci sú nútení splácať rýchlejšie. Zo štúdia sa po zavedenípoplatkov nestal rizikový podnik a v Austrálii nezaznamenali akonapríklad v Rakúsku pokles počtu študentov. Napriek tomu je systém vistých ohľadoch diskriminačný. Ženy, ktoré v Austrálii podobne ako unás zarábajú v rovnakých pozíciách menej ako muži, splatia poplatkypriemerne o 6 rokov neskôr. Celkový priemerný vek absolventov, ktorípoplatky splatili, je 37 rokov.

Systémy pravých poplatkov
Od amerického či austrálskeho modelu sa výrazne odlišujú systémyspoplatnenia v Holandsku, Rakúsku či Nemecku. Platby za štúdium tu majúcharakter tzv. skutočných poplatkov. Ich výška je pre všetky odboryalebo v rámci jednotlivých univerzít rovnaká. Neplatí sa teda pomyselnácena za štúdium ako napríklad v USA. Cenu za štúdium je možné vyjadriťbuď podľa očakávaných príjmov absolventa alebo podľa skutočnýchnákladov na štúdium. Ak sa riadime očakávanými príjmami, k najdrahšímodborom patria napríklad právo a ekonómia, ale napríklad v Austrálii ajmedicína. Ak sa riadime skutočnými nákladmi, k najdrahším odborom budúpatriť technické smery a prírodné vedy. Naopak ekonómia a právo budúlacnejšie. Systémy pravých poplatkov sú charakteristické tým, že všetkytieto faktory ignorujú a de facto určujú výšku poplatkov „dekrétom“.Austrálsky systém naopak spája pravé poplatky s cenou.

Záverom
Spoplatnenie štúdia poskytuje dostatočne veľký manévrovací priestor nato, aby sme o ňom naďalej vážne uvažovali. Chceme chápať poplatky akocenu, alebo ako obdobu zápisného? Určíme cenu štúdia podľa očakávanýchpríjmov absolventov, alebo podľa nákladov na štúdium jednotlivýchodborov? Aký systém pôžičiek a štipendií vytvoríme, aby sme zabrániliskúsenostiam z Holandska, kde až dve tretiny študentov uprednostňujú naprax orientované odborné vysoké školy pred univerzitami? Nemohol byštát podobne ako v Austrálii štúdium predplácať, aby zmiernil sociálnydopad na študenta práve v čase, keď nemá vlastný príjem?

Pre väčšinu zasvätených je jasné, že spoplatnenie nemusí znamenaťzhoršenie sociálnej situácie študentov. Ale ako potom vysvetliťpaušálny odpor študentov voči poplatkom? Niektorí študenti kalkulujúveľmi jednoducho. Lepšia kvalita štúdia, ktorú sľubujú zástancoviapoplatkov, je pre nich reálnou hrozbou. Ide totiž ruku v ruke sozvýšením nárokov na ich štúdijné výkony.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Významné časti textu boli publikované v SME.)

Vítězslav Horák

Vítězslav Horák

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som srdcom komunikátor... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu